Vajanského nábrežie sa už niekoľko mesiacov mení, k lepšiemu. Betónovú zámkovú dlažbu nahradila estetická a funkčnejšia žulová a už onedlho v blízkosti parčíka pribudne nové umelecké dielo – protokolárne miesto Hrob neznámeho vojaka, ktoré zišlo z medzinárodnej súťaže vyhlásenej Starým Mestom. Nielen o tom, prečo bolo potrebné vymeniť betón za žulu sa budeme rozprávať so starostkou Starého Mesta Zuzanou Aufrichtovou.
Čo sa v rozhovore dozviete:
- Prečo Staré Mesto menilo na nábreží pomerne novú betónovú dlažbu za žulovú?
- Ako bude vyzerať protokolárne miesto Hrob neznámeho vojaka?
- Ako sa nápady mladých architektov premietnu do časti územného plánu mesta?
- Ako sa počas pandémie efektívne menilo využitie Propelleru ?
Prepis rozhovoru:
Dlažba bola obnovená v minulom volebnom období. Prečo súčasné vedenie opätovne pristúpilo k rekonštrukcii?Nábrežie a priestor pri Propelleri vytvára kontakt mesta s riekou. Táto téma je dlhodobo v Bratislave zanedbávaná mesto Bratislava je na Dunaji, ale veľmi málo komunikuje s týmto fenoménom. Všetky ostatné hlavné mestá Európy vedia blízkosť rieky využiť v svoj prospech. Hlavné mestá sa naučili vytvárať pre obyvateľov a návštevníkov zaujímavé miesta. Bratislava má práve to najpodstatnejšie miesto, kde sa pešia zóna historického centra križuje, napája na nábrežie Dunaja, veľmi biedne. Bolo to smutné miesto.
Myslíte, že bola rekonštrukcia drastická?
Nechcem hodnotiť, nemyslím že drastická. Bola robená nekvalitne, na chodníkoch stála voda, v podstate nebola to kvalitne odvedená práca, aby to bolo dôstojné a hodné nábrežia.
Prišla nám do toho možnosť v rámci zriadenia protokolárneho miesta, čo je na národnej úrovni správnym konaním zadefinované miesto, ktoré má každá jedna krajina v rámci Európy.
Miesto, kde chodia najvyššie návštevy, na tento účel spomínaná rekonštrukcia betónovou dlažbou klasickej skladačky zámkovej dlažby naozaj nebola hodná, takže protokolárne miesto získalo zo štátneho rozpočtu prostriedky, ktoré boli využité nielen do samotného stvárnenia protokolárneho miesta a sochy, ale aj verejného priestoru okolo.
To bol dôvod prečo došlo k výmene betónovej skladačky za žulový povrch, ktorý je kvalitný. Betónová dlažba bude použitá v rámci chodníkov Starého Mesta, ktoré boli asfaltové. Napríklad vo veľkej miere učitelia a riaditelia aktuálne požadujú, aby boli asfaltové chodníky, vnútroareálové v školách, týmto spôsobom predláždené či opravené. Zámková dlažba je rozoberateľná, poskytuje tieto výhody.
Dlažba sa určite zužitkuje, uskladnila sa, napaletovala a niektorá je už aj v procese využitia, kladie sa na potrebné miesta. Realizujeme výmenu. Takže v podstate realizujeme výmenu nielen na nábreží ale zároveň aj v školských areáloch, respektíve chodníkov v Starom Meste. Kde to bolo vhodné, tam sme dlažbu z nábrežia využili.
Protokolárne miesto Hrob neznámeho vojaka o čo presne ide? Už sa začalo s realizáciou. Myslím, že tak to bolo avizované, že sa začne na jeseň.
Slovenská republika hľadala miesto dlhodobo, pretože vnímala, že protokolárne miesto je potrebné. Hlavne to požadovalo ministerstvo obrany. Ministerstvo obrany vnímalo, že Hrob neznámeho vojaka, je miesto, ktoré si ctí každý. Neznámi vojak, je niekto, kto položil život za slobodu, za to, že dnes tu môžeme byť a zároveň sa nemusíme obávať, aj keď sa v poslednom období ten náhľad na vec mení ale v čase, keď sa dojednávali podmienky k zriadeniu ešte nevypukla kríza na Ukrajine. Berme to teda tak, že o to viacej si teraz uvedomujeme, že keď niekto položí život, je to vec, ktorá zasiahne a má zmysel vracať sa k nej. Z úcty práve k týmto hrdinom sa protokolárne miesta po svete zriaďujú. Slovenská republika ho nemala tridsať rokov.
Miesto bude využívané ako verejný priestor, pribudne tam len kontemporárna, moderná socha, ktorej návrh vzišiel z anonymnej súťaže. Socha má tvar levitujúcej obruče. Súčasťou diela je svetlo, večné svetlo, ktoré symbolizuje spomienku a verš od neznámeho autora. Socha je vyrobená z bronzu. Mala by byť niekedy v októbri už aj osadená.
Na toto miesto sa prídu významné návštevy, ktoré navštívia Bratislavu pokloniť. Takže áno, objavia sa tam aj kadenia vencov, ale nemal by tým byť narušený mestský spôsob využívania nábrežia.
Vo Francúzsku v Paríži je protokolárne miesto pod víťazným oblúkom a vôbec to tak nevnímame. Je to miesto kde bežne chodia turisti, je to zaujímavé aj z hľadiska urbanizácie. Také bude aj toto miesto.
Verejný priestor a zároveň pietne miesto, ale nebudeme tam teraz každý týždeň vídať kladenie vencov.
Je to dohodnuté v režime, že iba tie najvýznamnejšie udalosti budú podliehať kladeniu vencov.
Nábrežie bolo predmetom aj ďalšej ideovo-architektonickej súťaže, ktorú vyhlásilo Staré Mesto. Išlo o súťaž Južné predmestie, to je územie medzi Starým a Novým mostom. Vyhral návrh Patrika Domanického. O čom bol? Ako riešil tento mladý človek územie nábrežia?
Ja som architektka, urbanistka a toto bola jedna z vecí, ktoré sme vedeli, že chceme súťažiť. Spolu so staromestským poslancom Ľubomírom Boháčom, architektom a zároveň vicestarostom Miroslavom Vrábelom a ďalším architektom, staromestským poslancom Martinom Gajdošom. V tomto volebnom období sa stretlo v staromestskom zastupiteľstve viacero architektov, nábrežie preto prirodzene získalo našu pozornosť.
Toto územie bolo dlhodobo zanedbané na to, ako komunikuje ústredná časť nábrežia Bratislavy s Dunajom, ako ich prepája a poskytuje možnosti vidieť Dunaj, je nedostatočné. Napríklad náplavky, ktoré poznáme zo susednej Prahy. Efektívne využitie kde komunikuje rieka s mestom, je napríklad aj časť nábrežia pri Eurovei. Tam presne vidieť ako sa to dá spraviť, rieku cítime.
Sú tam aj protipovodňové múry.
Preto sa vyhlásila ideová súťaž, čo nie je úplne bežné, že necháte architektom voľnú ruku nad tým, ako vidia budúcnosť. Súťaž bola vyhlásená Slovenskou komorou architektov, doručené boli tri súťažné návrhy.
Udelená bol prvá cena za návrh, ktorý je veľmi dobrý a realizovateľný. Predsedom Komisie bol pán architekt Pavol Paňák a architekt z Čiech pán Franko. Myslím si, že súťaž bola veľmi dobre postavená a odbornosť zaručila výber najlepšieho návrhu, aj keď z menšieho počtu.
Prečo sa však prihlásilo tak málo ľudí?
Tak nie každý má ideu. Ideový návrh znamená, že mám ideu a idem sa do toho zapojiť. My sme nesúťažili počet účastníkov súťaže, ale ideu a tú sa podarilo do veľkej miery vo víťaznom návrhu nájsť. Druhú cenu sme neudeľovali. Tretia cena bola udelená riadne, návrh bol však do značnej miery utopistický. Predstavoval pohľad mladých architektov na budúcnosť zaťaženú na techniku, solárne panely, zadržiavanie vody do dáždnikov a tak podobne.
Víťazný návrhy má aj ideu aj potenciál realizácie. Zrealizovať podstatné časti návrhu nebude náročné.
Rovno sme sa s architektom dohodli na dopracovaní konkrétnych území do podrobnejšej úrovne, aby sme mohli v nasledujúcom období pristúpiť aspoň k lokálnych úpravám.
Ide o ideový nápad, ale premietne sa do časti územného plánovania.
Podstate ten návrh hovorí o tom, že dopravu na nábreží treba výrazne upokojiť. Potrebné je doniesť viacej zelene a treba pracovať aj s rôznymi formami voľnočasového využitia. Fakt je ten návrh pekný, treba si to pozrieť, budeme to mať aj odprezentované v rámci výstavy, ktorú pripravujeme, dáme určite vedie, kde sa budú dať tieto spomínané návrhy vidieť.
Nábrežie je veľmi živé miesto. Pomohol tomu aj obnovený Propeller. Na petržalskej strane je dosť zanedbaný, na našej staromestskej je veľmi pekne oživený. Emil Belluš by mal určite radosť. Vznikol tam umelecký priestor, predajňa umeleckých predmetov a kaviareň, robia sa tam koncerty… určite vás to teší, pokiaľ viem, Propeller je vaša srdcovka.
Propeller je živé miesto, on si naozaj prešiel týmto obdobím, divokou dobou, ktorá bola za posledné štyri roky. V Propelleri sa aj testovalo. Potom prišla potreba nosiť seniorom jedlo, keďže reštaurácie boli zavreté, v Propelleri sa varilo, poslúžil. Flexibilne reagoval na požiadavky doby a rôzne situácie. Teraz už pol roka sa dostal občianskemu združeniu do nájmu, je tam prezentácia súčasného slovenského dizajnu. Organizujú sa tam rôzne druhy koncertov … začína to byť dobré obľúbené miesto.
Ja sa teším, že sa nám podarilo Propeler, ktorý sme dostali s kúpeľňovými kachličkami na fasáde premeniť na príjemné miesto. Predtým to bolo hluché, čitáreň bez duše, stánok s časopismi. Pôsobil neprívetivo a samotná čitáreň sa nikdy nerozbehla.
A ako hovorím, aj tie architektonické hodnoty boli potlačené, napríklad a nielen vonkajšou fasádou. Rok nám trvalo, kým sme všetko dali do poriadku – o čistili a prinavrátili mu architektonickú hodnotu. No a do toho nám vo februári 2020, čo je teda rok po voľbách, skočila pandémia a už to bolo jasné, proste tam nebolo možné snívať o tom, že či to bude reštaurácia, tie boli všetky zatvorené.
Napriek tomu sme to poňali veľmi pozitívne a ekonomicky. Propeller za štyri roky nevyrobil žiadnu stratu. Nájmy , ktoré tam boli či už na vývarovňu alebo mobilné odberné miesta priniesli financie. Bolo tam aj celonárodné testovanie.
Propeller si prešiel svojim príbehom, teraz je už stabilizovaný. Uvidíme, aký bude jeho príbeh ďalej.