Sedem základných škôl, devätnásť materských škôl, dvadsaťjeden školských jedální a sedem školských klubov je v správe Starého Mesta. Samosprávu stojí ich prevádzka takmer 14 miliónov eur. Rekonštrukcia a údržba sú nevyhnutné, budovy majú v priemere viac ako šesťdesiat rokov a zároveň sa každoročne zvyšuje počet žiakov. Ako Staré Mesto rieši otázku rozširovania kapacít a zároveň rekonštrukcie v školách a škôlkach, priblíži v rozhovore starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová. Počúvať vás pozýva Martina Karmanová..
V rozhovore sa dozviete:
- prečo je náročné odhadnúť počet detí, ktoré by mohli navštevovať staromestské škôlky,
- koľko nových miest v škôlkach aktuálne pribudlo a kde,
- ako pokračuje nadstavba ZŠ Dubová, ale aj ako sa rozširujú kapacity v ostatných základných školách,
- o rôznych investičných projektoch v oblasti školstva,
- či ovplyvní inflácia a nárast cien energií plánované rozvojové aktivity mestskej časti.
Prepis rozhovoru so starostkou Starého Mesta Zuzanou Aufrichtovou:
Začneme materskými škôlkami. Aktuálne je v staromestských škôlkach tisícdvesto detí. Do škôlky sa dostanú všetky deti, ktoré si musia plniť predprimárnu školskú dochádzku, kto sú vlastne predškoláci, následne riaditelia počet dopĺňajú mladšími deťmi. V praxi to však potom vyzerá tak, že niektoré trojročné deti sa do škôlky nedostanú, a teda je zjavné, že kapacity v škôlkach nepostačujú. Ako sa s touto situáciou vyrovnáva mestská časť Staré Mesto?
V Starom Meste je počet detí relatívne stabilizovaný až teraz, v poslednom období vidíme nárast, ktorý vzniká aj novou výstavbou, ktorá je v Starom Meste v rámci takzvaného downtownu. Staré Mesto rekonštruuje školské zariadenia v rámci programu, ktorý si určilo v komplexnom dokumente Staromestský program, ktorý bol schválený na roky 2019 až 2022. V rámci neho sme pristúpili k niečomu, k čomu sa predtým neodhodlal žiadny starosta či starostka.
Mestská časť Staré Mesto rekonštruuje školské jedálne a školské kuchyne, nie je to veľmi vidno, ale rekonštrukcie je potrebné realizovať. Ja som matka troch detí, navštevovali sme staromestské škôlky aj základné školy. Viem, aký je stav týchto priestorov, preto je nevyhnutné, aby sme to primárne riešili. Nikdy však na takéto rekonštrukcie a údržby nebolo dostatok finančných zdrojov.
Keď som bola zvolená za starostku Starého Mesta, stalo sa to jednou z mojich priorít. Aj láska k škole ide cez žalúdok a deti by mali jesť v jedálňach, ktoré spĺňajú európske štandardy. V priebehu uplynulých štyroch rokov sme realizovali komplexné rekonštrukcie takmer vo všetkých základných školách v Starom Meste. Množstvo rekonštrukcií sa robilo aj v rámci materských škôl.
Spomíname rekonštrukcie. Moja otázka smerovala skôr k rozširovaniu kapacít. To sa tiež deje v Starom Meste.
Počet detí v mestskej časti bol dlhodobo relatívne stabilný. To znamená, že vždy boli nejaké deti vo veku nedovŕšených troch rokov k 1. septembru školského roka a tie neboli umiestnené. Áno, vtedy je nespokojnosť veľká. Keď sa niekto narodí 2. septembra a následne má v porovnaní s niekým, kto sa narodil 30. augusta, nárok na škôlku až po roku, je to, pochopiteľne, mrzuté. Darí sa nám však znižovať aj počet neumiestnených detí, ktorým, hovorovo povedané, zle vychádzajú roky.
Staré Mesto prijalo interné smernice, že naozaj prijímame iba deti z obvodov. Urobili sme riadne spádové oblasti, kde sú deti k príslušnej škôlke v podstate spádované, a tie deti, ktoré sú spádované, by mali mať naplnenú aj potrebu materskej škôlky.
Vnímame, že nárast detí je, no na druhej strane vnímame aj to, že predstavy o budovaní materských škôl súkromným sektorom sú veľmi idealistické. Nechceme byť utopistickí, využili sme niekoľko možností čerpať na rekonštrukciu a výstavbu škôlok financie z externých zdrojov. V tom Staré Mesto urobilo za posledné štyri roky veľký pokrok. Pripravili sme projekt novej materskej škôlky v spolupráci s poslancami, komunikovali sme s riaditeľkou materskej školy, ide konkrétne o Materskú školu na Myjavskej. Škôlka na tomto pozemku je dvojtriedna. O dva-tri roky by na jej mieste mala vyrásť úplne nová štvortriedna škôlka európskych štandardov. Taktiež robíme úpravy v rámci škôlok, kde je rozširujeme kapacity tým, že niektoré priestory sa transformujú napríklad z priestorov, ktoré boli predtým určené na iné využitie, ide napríklad o školnícke byty. Myslím, že reagujeme veľmi operatívne. Tento rok sme uspokojili všetkých prvákov, ktorí prislúchajú Starému Mestu a musia byť prijatí, teda ak majú o základnú školu v Starom Meste záujem.
Tak ako sme spomenuli, tí, čo nemajú dovŕšené tri roky, neboli úplne všetci uspokojení, ale tak to vychádza, kapacity nevieme nafúknuť zo dňa na deň.
Aktuálne sa rozširuje aj škôlka na Heydukovej ulici. Tam vznikla nová trieda.
Áno, a to je príklad spomínaných presunov. Na Heydukovej pôsobí aj veľmi milé občianske združenie Prešporkovo, s ktorým Staré Mesto dlhodobo spolupracuje. Priestory však boli pôvodne skolaudované ako škôlka. Klub dôchodcov využíval priestory na poschodí.
Spravili sme zmeny, Prešporkovo sa posúva o poschodie vyššie, škôlka dostáva nové priestory, teda sa rozširuje o jednu celú triedu, seniori sa presúvajú do nových priestorov na Grösslingovej ulici, investičných akcií je veľa, robia sa logicky, v súlade s cieľmi rozvoja Starého Mesta a zatiaľ sa nám ich darí napĺňať.
Staré Mesto je špecifické aj v tom, že tu veľa ľudí aj pracuje, chcú umiestniť dieťa do miesta svojho pracoviska a tým sa aj zvyšuje dopyt po miestach v škôlkach.
Áno, ale treba tiež objektívne povedať, že Staré Mesto je také zaujímavé, že tu máme veľa súkromných a cirkevných škôlok. Záujmy tých, ktorí nie sú Staromešťania, ale majú záujem mať dieťa v Starom Meste, môže byť uspokojený aj týmto spôsobom.
Častá pripomienka mamičiek na ihriskách je, že mestská časť predsa musí vedieť, koľko detí sa ktorý rok narodí, majú matriky, dá sa na to pripraviť. Ako sme spomínali, je to z kapacitných dôvodov, je tu už vlastne všetko zastavané a nie je priestor na novú výstavbu.
Staré Mesto pripravené je a vidno to práve v tom, že vieme pracovať s výstavbou aj nových škôl, novej škôlky na pôde pôvodnej. Čo sa týka prírastku, to je veľmi špecifická vec. Keď si zoberieme výsledky sčítania obyvateľov bytov a domov z roku 2011, sčítanie sa realizuje každých desať rokov, tak Staromešťanov bolo takmer 40-tisíc.
O desať rokov v roku 2021, minulý rok, si každý pamätá, že sčítanie obyvateľov bytov a domov prebehlo, tak nám vyšiel výsledok 46 080. My sme boli jedna z mála mestských častí, ktorá zaznamenala pomerne vysoký rast. Odhady hlavného mesta boli, že to bude činiť vyše pol milióna. Potom sa v podstate hľadalo, že kde chýba 25-tisíc, lebo nakoniec sa ani tých 500-tisíc obyvateľov ako celok Bratislavy nedosiahol, ale Staré Mesto má výrazný prírastok.
Teraz príde to prekvapenie, že v roku 2020, čo je veľmi nedávna minulosť, kvôli komunálnym voľbám, ktoré budú nachádzať, sa udával počet z regiónov. To je register obyvateľov a v ňom je uvedených 49-tisíc obyvateľov, takže ten prírastok obyvateľov Bratislavy naozaj nedokážete úplne odhadovať. Neviete odhadnúť, ani koľko z nich má deti, ktoré budú potrebovať škôlku, pretože to nie je stabilná vec.
Možno okresné mestečká, kde viete, akí ľudia tam žijú, tak tam dokážete presnejšie odhadnúť podľa počtu narodených detí, koľko ich o tri roky pôjde do škôlky. V tomto je naša mestská časť živá, napríklad zavedenie parkovacej politiky môže spôsobiť nárast prihlásených o tritisíc obyvateľov alebo nejaké výstavba. Výstavba nie vždy znamená aj predstavu, ktorú možno ľudia majú, že keď sa postaví výšková budova napríklad na Pribinovej, trvalých pobytov tam je niekedy naozaj veľmi málo.
Developer nemá povinnosť stavať škôlku alebo školu, či zariadenie pre seniorov?
Slovenské podmienky sú také, že nie. Vy máte súkromný pozemok a územný plán vám hovorí, aké funkcie tam môžete mať, keď zabezpečíte občiansku vybavenosť a rozhodnete sa ju využiť na kancelárie, tak vás nikto neprinúti mať tam vybavenosť pre školstvo. Ono sa tak nejako v územnom plánovaní zo socializmu prenieslo, že verejné funkcie sa chápu tak, že by ich mal zabezpečovať štát alebo obec, či župa.
Nie je veľmi zvykom, aby vyplývalo priamo z povinnosti výstavby bytov saturovať aj potreby školstva alebo sociálnych služieb ako takých, lebo zase aj seniori starnú a treba počítať aj s tým, že raz budú potrebné zariadenia pre seniorov či stacionáre. Niekedy naozaj bude treba pracovať aj s úplne novými formami sociálnej pomoci a objektov na sociálnu pomoc pre Bratislavu, ale prijal sa nový stavebný zákon, to je taká veľká vec. Čakali sme na to takmer štyridsať rokov.
V podstate zmena bola potrebná a nevyhnutná. Mala by byť v podobe flexibilnejšej výstavby a možno dôjde aj k tomu, že na územné plánovanie sa začne nahliadať práve s tým, že povolenie stavať bude podmienené počtom miest vo vzdelávacích inštitúciách. Štatistikami sa dá jednoducho určiť prírastok. Napríklad sto ľudí predstavuje pätnásť detí a musia byť pre ne priestory, kapacity v rámci škôlky.
A objekt je povolený len vtedy, ak buď investor zabezpečí triedu, alebo postaví novú škôlku, alebo počká, kým sa v škôlke uvoľnia miesta. Územné plánovanie sa dá nastaviť tak, aby reagovalo na potreby obyvateľov, aby nevznikali pnutia, že bývate v drahom byte, ale vlastne veci, ktoré nutne k bývaniu potrebujete, nemáte zabezpečené, a hnevať sa na samosprávu nie je v tomto prípade na mieste. Rozpočty a možnosti samospráv sú v rámci rozširovania kapacít naozaj limitované.
Dostali sme sa k základným školám. Aj tam je dopyt po rozširovaní kapacít. Sústreďujete sa aj na to, aby sa rozširovali kapacity v základných školách?
Staré Mesto za posledných dvadsať rokov prišlo o dve základné školy, boli plnohodnotné a v súčasnosti začínajú veľmi chýbať. Boli to Základná škola na Lazaretskej ulici a Základná škola na Jilemnického ulici. Myslím, že to boli až osemnásťtriedky, mali viac tried v každom ročníku.
Budeme musieť v najbližšom období uvažovať, hľadať možnosti buď na návrat niektorej z týchto škôl pre Staré Mesto, alebo o výstavbe novej základnej školy. Zatiaľ sme to riešili z európskych fondov spôsobom, ktorý doposiaľ nebol pre Bratislavu možný, a podarilo sa nám z Integrovaného regionálneho operačného programu získať finančné prostriedky.
Takmer tri milióny eur sme získali na nadstavbu Základnej školy Dubová. Za uplynulé štyri roky sme stihli projekt od idey spracovať, získať stavebné povolenie, vybrať dodávateľa, podať žiadosť o príspevok, získať príspevok a už máme odovzdanú stavbu. Veríme, že práce pôjdu podľa harmonogramu a do roka bude stavba definitívne ukončená a už september 2023 budeme v týchto priestoroch vítať školákov.
Má tam vzniknúť osem nových tried aj odborné učebne. Areál a ihriská by sa mali takisto obnoviť. Musíme povedať, že ihriská sú v podstate funkčné aj pre obyvateľov z okolia.
Nie všetky, ale Dubová je jedna z tých základných škôl, ktoré majú otvorený školský dvor, čo je veľmi pozitívne. Po komplexnej rekonštrukcii bude obnovený školský dvor naďalej slúžiť širokej verejnosti.
Nápor na kapacitu zintenzívnila aj vojna na Ukrajine. V Starom Meste máme aktuálne 253 ukrajinských žiakov na základných školách, minulý školský rok to tak bolo, a desať detí v škôlkach. Ako sa na školách riešilo zapojenie ukrajinských detí do učebného procesu?
Veľmi citlivo. Keď sa dá, snažíme sa ukrajinské deti umiestniť do základných škôl a vytvoriť im podmienky na to, aby čo najhladšie prešli krízou, ktorá rodinu určite zasiahne. Rodinu, ktorá je zo svojho domova vyhnaná na územie, ktoré nepozná. Áno, zaťažuje to kapacity, počty žiakov v triedach sú však limitované.
Nemôžeme porušovať zákon ani v prípade takejto krízy, počty žiakov sme naplnili do maximálneho možného stavu kapacity základných škôl, ale už sme limit naozaj vyčerpali. Stavy sú uzatvorené, niektoré ukrajinské deti sú zaradené do vyučovacieho procesu, ale hľadáme aj iné možnosti, napríklad spolupráce s občianskymi združeniami.
Spolupracujeme napríklad s občianskym združením Ukrajinská nedeľná škola, ktorá dokáže zabezpečiť celodenný plnohodnotný vyučovací proces pre prvákov a druhákov. Riešime teda skôr to, ako prenajať neziskovkám nejaký nebytový priestor vhodný na takéto aktivity. Takáto forma sa nám osvedčila.
Rekonštrukcie, rozširovanie kapacít v kontraste s tým, že všetci bojujeme s vysokou infláciou a nárastom cien energií. Prejaví sa to nejako v plánoch Starého Mesta v rámci rekonštrukcií a rozširovania kapacít a hrozí, že sa niečo stopne, napríklad práve v dôsledku zvyšovania cien?
Staré Mesto má postavené veľmi zdravé financovanie a rozpočet, to znamená, že vytvára aj rezervný fond, ktorý počíta práve s krízovými situáciami, ako môže byť aj táto. Zatiaľ vieme s istotou povedať, že nebudú narušené investičné akcie, ktoré sú plánované na najbližšie obdobie, ktoré sú zazmluvnené a ktoré majú podané žiadosti na financovanie z externých zdrojov. Pretože aj toto je potom tá vec, ktorá do rozpočtu prináša príjem.
Oddelenie stratégie a projektov, podáva žiadosti, či už ide o európske peniaze, alebo financie z národných zdrojov. Vieme realizovať projekty s pridanou hodnotou, ktoré súvisia s klimatickými zmenami, napríklad vodozádržné opatrenia, alebo sú to projekty na revitalizáciu verejných priestorov škôl, škôlok a podobne. Sme v tom úspešní, možno spomenúť poslednú výzvu vyhlásenú ministerstvom školstva na havarijné stavy. Podarilo sa nám získať okolo 270-tisíc eur.
Na rekonštrukciu fasády Základnej školy na Grösslingovej, ktorá teraz prebieha, keď pôjdete po Grösslingovej, tak je tam lešenie, a taktiež na Hlbokej, čo je krásny historický objekt školy, oporný múr, svahovitý terén, došlo tam k statickému narušeniu, to sú veľké výdavky. Podarilo sa nám v rámci fondu z Ministerstva školstva Slovenskej republiky získať prostriedky na to, aby sa sanoval. Projektov je veľa, robíme a snažíme sa získať čo najviac financií z externých zdrojov. Preto si myslím, že aj napriek kríze, pokiaľ nebude dlhodobá, priebeh investícií nie je ohrozený. Reagujeme, minimálne dva roky máme vykryté v tom, že by nemal byť ohrozený rozvoj, ktorý je naplánovaný.