Dvestopäťdesiatmetrová ulica medzi Palisádami a Timravinou nesie meno po evanjelickom básnikovi, učiteľovi a amatérskom botanikovi Michalovi Godrovi od polovice 40. rokov 20. storočia. Meno zmenila niekoľkokrát, najdlhšie sa volala Hafner-Gasse (Haffner-Gasse, Haffnerova cesta, Hrnčiarska ulica), v 20. rokoch minulého storočia bola zas pomenovaná podľa prešporského lekárnika Imre (Emericha) Dussila. Nedávno zmenila časť ulice meno opäť – v úseku pred ruskou ambasádou ju v reakcii na bezprecedentný útok Ruska na Ukrajinu mestská časť premenovala na Ulicu Borisa Nemcova, podľa opozičného ruského politika, kritika Putinovej vlády, ktorý sa stal obeťou politickej vraždy. Väčšina ulice však stále ostáva Godrovou. A keďže mnohí kritici premenovania vlastne ani netušia, po kom sa tak nazýva, rozhodli sme sa to napraviť.
Deväť súrodencov
Hoci je rodákom zo Slovenska, meno Michala Godru nájdete skôr v učebniciach srbských Slovákov, než v tých našich. V slovenskej enkláve vo Vojvodine prežil najväčšiu časť svojho života (v marci 1874 zomrel v Báčskom Petrovci) a ako pedagóg a kultúrny dejateľ dolnozemských Slovákov do značnej miery ovplyvnil jej rozvoj.
Michal bol jedným z deviatich detí evanjelického kňaza Michala Godru. Narodil sa v roku 1801 v Bohuniciach, časti bohatej hontianskej obce Pukanec. Po tom, ako vo Viedni vyštudoval za kňaza, privyrábal si ako vychovávateľ v srbskej Kulpíne a neskôr ako súkromný učiteľ u grófa Jána Gottlieba Steinleina vo Vyšných Semerovciach. V Srbsku sa zoznámil s významným slovenským dejateľom Pavlom Jozefom Šafárikom, vtedajším riaditeľom gymnázia v Novom Sade, ktorému pomáhal aj v jeho vedeckej práci. So Šafárikom a spisovateľom Jurajom Rohoňom založili čitateľskú spoločnosť Societas slavica.
V almanachu Zora
V roku 1834 odišiel do Pešti, v nádeji, že tu nájde prácu, ktorá bude lepšie zodpovedať jeho ambíciám – teda ovplyvňovať rozvoj slovenskej vzdelanosti a kultúry. Zo začiatku si zarábal na živobytie rôznymi korektúrami a redakčnými prácami. Neskôr sa spojil s ďalšími významnými osobnosťami – Jánom Kollárom, Jánom Hollým, Martinom Hamuljakom či Samom Chalupkom – a v Spolku milovníkov literatúry založili a vydávali almanach Zora.
V tomto almanachu vyšiel aj jeho návrh na reformu spisovnej češtiny, neskôr zbieral a publikoval materiál k slovenskému vedeckému názvosloviu a rozsiahlejší príspevok o roztriedení slovies.
Keď začal pripravovať tretí ročník, nadviazal písomný styk aj s Ľudovítom Štúrom a vtedy sa uchádzal o jemu zodpovedajúcu prácu na terajšom Slovensku. Tú pravdepodobne nenašiel a tak školský rok v roku 1836 začal pôsobiť ako riaditeľ a profesor seniorátneho slovensko-nemeckého gymnázia v Novom Vrbase v Báčke (27. septembra 1836). Podľa článku v Hlase ľudu, novinách srbských Slovákov, „ostal tam až do 2. novembra 1868, keď ho odtiaľ – pre jeho národné povedomie – vyštvali“.
Botanik a matematik
Už od školských čias sa Godra venoval poézii. Písal oslavné a satirické básne, epigramy didaktického charakteru a rozsiahlejšie básne, zamerané na obranu práv slovenského národa a slovenského jazyka. Zaujímala ho aj matematika – roku 1871 dokonca predložil oxfordskej univerzite svoju prácu na tému trisekcia uhla. No jeho životnou vášňou bola bezpochyby botanika – presnejšie šľachtenie georgín („ďordiniek“).
O jeho šľachtiteľských úspechoch sa písalo aj v slovenských novinách. V Orlovi Tatranskom vyšiel článok o pestovateľských úspechoch riaditeľa vrbaského gymnázia Michala Godru. Písalo sa v ňom, že „takmer do všetkých domácich a zahraničných časopisov sa dostala správa pre kvetinárov, že semiačka georgín od Michala Godru, pýtajú zo všetkých strán. Menovaný nestačí odpovedať na listy a žiadosti o posielanie semien, ktoré pochádzajú až z Petrohradu.“
Godrova ulica | Pôvodne vinohrady, v čase života Michala Godru sa ulica volala Hrnčiarska ulica (Hafner-Gasse), na začiatku 20. storočia niesla meno lekárnika Imre Dussila, od 1945 pomenovaná podľa Michala Godru. V súčasnosti sídli na ulici Veľvyslanectvo Ruskej federácie, s čím súvisí premenovanie jej časti: na protest voči invázii ruských vojsk na Ukrajinu (február 2022), bola časť ulice premenovaná na Ulicu Borisa Nemcova, pričom meno zavraždeného protiputinovského politika nesie od tohto roku aj časť chodníka pozdĺž ruskej ambasády.
1 700-zväzková knižnica
Najmä počas svojho pobytu v Srbsku Michal Godra zhromaždil vzácnu osobnú knižnicu s takmer 1 700 knihami. Svedectvo o Godrovej bohatej knižnej zbierke dokladajú dva rukopisné katalógy dochované v archíve Slovenskej národnej knižnice v Martine. Ako celok sa Godrova knižnica nezachovala. Keď sa po nútenom pobyte v Belehrade počas revolučných rokov vrátil do Vrbasu, našiel tam už len zvyšky rozkradnutej a vypálenej knižnice, ktorá bola jednou z najznámejších slovenských knižníc vtedajších čias.
Michal Godra sa nikdy neoženil, celý svoj život zasvätil práci a – milovaným georgínam. Zomrel 1. marca 1874 v Báčskom Petrovci, kde strávil svoje posledné roky. Godrov hrob na petrovskom cintoríne bol v šesťdesiatych rokoch 20. storočia zničený. (maca)
Titulná ilustrácia: Hafner-Gasse (Hrnčiarska ulica), dnes Ulica Borisa Nemcova a Godrova ulica na mape z Druhého vojenského mapovania v rokoch 1810 až 1869, t. j. v období života Michala Godru. Zdroj: GISPLAN Staré Mesto