Staré Mesto chcelo obyvateľom Starého Mesta zabezpečiť najnižšiu cenu za teplo a teplú vodu zmenou nájomcu tepelno-energetických zariadení. Zatiaľ sa to pre nesúhlas časti poslancov nepodarilo. Prečo sa mestská časť rozhodla pre zmenu a ako to bolo s prenájmom TEZ doteraz? Prinášame vám podrobnú genézu.
Spoločnosť Termming v Starom Meste
Tepelná energetika je komplikovaná téma, rozdelenie majetku z 90. rokov minulého storočia je neoptimálne a obchodné verejné súťaže v tejto oblasti sú fraškou na verejné obstarávanie.
Tepelná energetika je v bratislavskom Starom Meste prepojená so spoločnosťou Termming a. s. už dlhodobo. V roku 1995 vznikla spoločnosť TERMING s. r. o. ako spoločný podnik mestskej časti Bratislava-Staré Mesto, spoločnosti COMERON s. r. o. a Ing. Vojtecha Kinčeša, kde mestská časť mala najskôr väčšinový podiel a aj úvermi financovala rozvoj podnikateľskej činnosti. Postupom času sa menili majetkové účasti, až nakoniec mestská časť svoj podiel v roku 2002 predala spoločníkovi COMERON, s. r. o. (resp. v roku 2004 Comeron SPS, s. r. o.), a tým vlastnícke práva mestskej časti zanikli. V roku 2005 zmenila spoločnosť právnu formu na akciovú spoločnosť TERMING a. s. a k 31.12.2005 sa spoločnosť zlúčila so spoločnosťou TERMMING, a. s., ktorej jediným akcionárom je v súčasnosti spoločnosť ENGIE Services a. s.
Spoločnosť TERMMING, a. s. počas svojej histórie nikdy nesúťažila v obchodnej verejnej súťaži právo na nájom tepelných energetických zariadení (TEZ), ktoré spravuje mestská časť Bratislava-Staré Mesto. Zmluvný vzťah k týmto zaradeniam získala ako nástupnícka spoločnosť po spoločnosti TERMING s. r. o. V roku 2010 mestská časť odpredala spoločnosti TERMMING, a. s. ako prípad hodný osobitného zreteľa prebytočný hnuteľný majetok (pretlakové kotly zn. Viessmann, s rôznym výkonom a iné zariadenia). Všetko bez súťaže.
V roku 2015 bola zmluva predĺžená ako prípad hodný osobitného zreteľa do roku 2025, pričom osobitý zreteľ spočíval v tom, že spoločnosť TERMMING, a. s. je renomovaná spoločnosť na slovenskom trhu so zárukou poskytovania kvalitných služieb v danom odbore a už niekoľko rokov je profesionálnym a spoľahlivým zmluvným partnerom mestskej časti Bratislava-Staré Mesto so vzorným prístupom k plneniu si svojich povinností ako nájomcu. Je zrejmé, že osobitý zreteľ nebol v tomto prípade videný ani vo verejnom záujme a ani nesledoval záujmy konečných spotrebiteľov, teda občanov.
Dá sa robiť súťaž tam, kde nie je trh?
Obchodné verejné súťaže musia spĺňať niekoľko nutných a postačujúcich podmienok, ktoré identifikovala ekonomická teória. Organizácia trhu a počet aktérov na trhu je rozhodujúci pre efektívnosť obchodnej verejnej súťaže pri hľadaní ceny. Právne aspekty obchodnej verejnej súťaže, ktoré sú prejavom legislatívneho ukotvenia, sú len vecou praktického uchopenia tejto problematiky, ale nedokážu a nevedia nahradiť teoretické ekonomické základy, ktoré musia byť splnené.
Už John Stuart Mill argumentoval v 19. storočí, že na trhoch vznikajú anomálie, zlyhania, ktoré ekonomická teória označuje ako prirodzené monopoly. To viedlo k rozvoju protimonopolných zákonov na prelome 19. a 20. storočia a neskôr k regulovaniu určitých sektorov, predovšetkým sieťových odvetví, aby regulácia slúžila verejnému záujmu, prosperite.
Z toho dôvodu Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) reguluje maximálnu cenu tepla, ale aj iných produktov, ako elektriny, plynu, vody. Naviac, Protimonopolný úrad SR má regulovať koncentráciu v odvetví tak, aby nevznikali oligopolné či monopolné odvetvia – čo je však v sieťových odvetviach prirodzený stav.
V prípade sieťových odvetví, a špecificky v tepelnej energetike na území Bratislavy, pri centrálnom zásobovaní teplom (CZT) existuje prirodzený monopol, a tým je Bratislavská teplárenská spoločnosť a. s., premenovaná na MH Teplárenský holding, a. s. Herfindahl–Hirschman Index je základný nástroj na meranie koncentrácie v odvetví a v prípade centrálneho zásobovania teplom na území Bratislavy jednoznačne potvrdzuje existenciu prirodzeného monopolu.
Dôležité je povedať, že obec vie súťažiť výlučne cenu nájmu TEZ. Keďže však ide o regulovaný sektor, výška ceny za nájom priestorov, budov, zariadení TEZ je jedným z parametrov regulácie. Či už ide o nájom stavieb, alebo TEZ v rámci vyhlášky cena nájmu má stanovenú maximálnu hodnotu. Teda racionálny súťažiaci by bol ochotný platiť výhradne nižšiu, alebo túto danú maximálnu cenu, keďže vyšší nájom by už bol na úkor zisku spoločnosti. Maximálna cena nájmu by bola na úkor ceny pre konečných odberateľov, teda domácností, obyvateľov, keďže sa premieta do maximálnej regulovanej ceny.
Iní dodávatelia ako prirodzený monopol vedú k reťazeniu nákladov a ceny tepla, oproti regulovanej cene prirodzeného monopolu, ktoré negatívne zasahujú domácnosti na území mestskej časti, ak dodávateľ je niekto iný ako tento prirodzený monopol.
Nevedomosť neospravedlňuje
Poslancom miestneho zastupiteľstva bola problematika tepelnej energetiky vysvetlená na príslušných komisiách, ako aj na miestnej rade a na miestnom zastupiteľstve.
Arbitrárne argumenty (napr. výhrada voči dobe nájmu, neuskutočnenie obchodnej verejnej súťaže, rozväzujúce podmienky zmluvy na dobu určitú), ktoré predložili poslanci z Team Vallo za Staré Mesto, sú z pohľadu nahradenia nájomcu neopodstatnené. Uvediem jeden príklad z praxe: Kto súťaží dodávky pitnej vody a stočného na území Bratislavy, keď je všeobecne akceptované, že Bratislavská vodárenská spoločnosť a. s. ako regulovaný subjekt má monopolné postavenie, v zásade prirodzené?
Poslanci majú povinnosti, ktoré im ukladá zákon. Okrem iného obraňovať a zastávať záujmy obce a jej obyvateľov, informovať na požiadanie voličov o svojej činnosti a činnosti obecného zastupiteľstva a prehlbovať si vedomosti potrebné na výkon funkcie poslanca. Diskusia a hlasovanie k zmene nájomcu TEZ na pôde Starého Mesta odhalili, že poslanci Team Vallo za Staré Mesto nielenže neobhajujú záujmy obyvateľov obce, ale na výzvy iných poslancov uviesť zdroj, s ktorým pán poslanec Vagač konzultoval materiál k prenájmu TEZ (odvolávajúc sa na konzultáciu s inými odborníkmi na tepelnú energetiku), toto odmietol.
Nepochopenie doby nájmu na 20 rokov aj v spojení s možnosťou ukončenia zmluvy kedykoľvek, pokiaľ po dobu 3 rokov z piatich nebude pre obyvateľov Starého Mesta garantovaná najnižšia cena tepla oproti ostatným dodávateľom, je prejavom ignorancie faktu, že investície, ku ktorým by sa nájomca zaviazal sa vykonajú na začiatku obdobia nájmu a následne sa desaťročia amortizujú.
Kde je jediný výrobca, tam obchodná verejná súťaž vedie ku korupcií a klientelizmu
Na Slovensku sa často objavujú kauzy, keď výsledok obchodnej verejnej súťaže vedie k obstaraniu tovaru alebo služby za neprimeranú cenu. Známa je kauza nákupu predraženého CT prístroja, kde výrobca zariadení nepredáva tovar priamo, ale sprostredkovane. Problém je v tom, že takto sa dá trh manipulovať (arbitrárnymi či osobitými požiadavkami na dodávateľa) verejné obstarávania (resp. obchodné verejné súťaže) sú neefektívnym nástrojom.
Mestská časť navyše ani nesúťaží cenu tepla pre konečného odberateľa, len prenajíma svoje TEZ pri sledovaní cieľa tak, aby teplo bolo najlacnejšie pre obyvateľov mestskej časti – tento cieľ by rovnako mali sledovať aj poslanci. Je legitímne prenajať tieto zariadenia výrobcovi a dodávateľovi, ktorý je najlacnejší na regulovanom území – a práve v tomto mestská časť videla zmysel osobitého zreteľa.
Poslanci Teamu Vallo za Staré Mesto neustále požadujú „osobité súťaže“ s arbitrárne stanovenými parametrami. To je práve v priamom rozpore ako s ekonomickou teóriou, ktorá takéto správanie vníma ako manipuláciu trhu a súťažného procesu, ako aj legislatívy, ktorou by sa malo riadiť obecné zastupiteľstvo.
Všetci výrobcovia tepla na území Bratislavy, ktorí chcú dodávať teplo cez systém CZT, musia mať uzavretú zmluvu priamo s MH Teplárenský holding, a. s., či ide o OLO a. s. alebo PPC Energy, a. s.
Mala mestská časť konať skôr?
Posledná výhrada poslanca Mateja Vagača sa týkala načasovania predloženia tohto materiálu teraz, pred voľbami. Pravdou však je, že mestská časť sa touto problematikou zaoberá už dlhšie, pričom už v minulosti čelila požiadavkám obyvateľov ohľadom odpojenia sa od TERMMINGU, a. s. a následnému odoberania tepla od BAT. Tentoraz však išlo o reakciu na udalosti na Ukrajine (a ich dôsledkov – teda zvyšovania cien plynu, ktoré oznámil Regulačný úrad SR) a zároveň prejavenie záujmu najlacnejšieho dodávateľa na území Bratislavy a Starého Mesta prenajať si a investovať do TEZ a rozvodov v správe Starého Mesta.
Útok Ruskej Federácie na Ukrajinu a následná reakcia krajín EÚ a Slovenska jednoznačne vedie k tomu, že je nutné sa otázkou dodávok tepla na území Starého Mesta zaoberať.
Napriek tomu, že „teplo“ na území Starého Mesta je roky diskutovaná téma – aj poslanec Vagač riešil túto problematiku v predchádzajúcom volebnom období v rámci zastupiteľstva – jediná komisia mestskej časti túto tému počas tohto volebného obdobia neotvorila.
Dôvody, pre ktoré mestská časť otvorila tému dodávok tepla sú teda pragmatické a racionálne. Ohrozenie dodávok zemného plynu ako takmer jediného zdroja tepla v systéme CZT je kľúčové. Navyše, MH Teplárenský holding, a. s. je dlhodobo najlacnejší dodávateľ tepla – čo bolo zakomponované do zmluvných podmienok –, teda ak by ním prestal byť, mestská časť mala právo zmluvu vypovedať.
Mechanizmus porovnávania ceny tepla voči konkurencii je štandardný nástroj, ak by teda tri roky z piatich MH Teplárenský holding, a. s. nemal najnižšiu cenu, zmluva by bola vypovedateľná. Vyjadrenia, že spoločnosť bude dobiehať zisky v dvoch rokoch, keď si stanoví vyššiu cenu, aby dobehla zisky, sú absolútne neopodstatnené. Regulačné obdobie je štandardne 5 rokov, stanovené zákonom a vyhláškou, a cena teda môže byť stanovená na celé obdobie. Ak by aj bola na každý rok stanovená iná cena, samotný regulačný proces neumožňuje „cenové skákanie“, lebo takéto správanie je v priamom rozpore s regulačným procesom. Príslušná vyhláška jasne stanovuje, čo môže byť oprávneným nákladom a vstupom pri tvorbe cenovej regulácie. Ak by spoločnosť chcela umelo zvýšiť regulovanú cenu umelým navýšením nákladov, ktoré by následne nerealizovala, regulačný úrad by zasiahol.
Ostáva len skonštatovať, že keď sa ignorujú fakty a neexistuje dobrá vôľa obhajovať záujmy obyvateľov, nakoniec na to doplácajú občania. Bohužiaľ, v tomto prípade občania a obyvatelia Starého Mesta.