Staré Mesto sa stará o vyše 10-tisíc stromov a kríkov

O koľko presne, to ukáže dokument starostlivosti o dreviny – povinnosť mať ho, ukladá obciam zákon. Účelom toho dokumentu je, aby obec vedela, aké stromy a kry sa nachádzajú v jej katastri, kde presne rastú a v akej sú kondícii. Na ňom potom môže obec stavať nielen starostlivosť o zeleň (najmä to, kde ju treba zintenzívniť), ale aj plánovanie – rozhodnúť sa, kde je drevín málo a treba ich doplniť, ale aj to, kde sa im nedarí a treba nájsť vhodnejšie druhy, ktoré dokážu prosperovať aj v nepriaznivejších podmienkach. Vstupné dáta do tohto zásadného dokumentu sa získavajú pasportizáciou zelene.

V Starom Meste začala pasportizáciu zelene realizovať odborná firma (vzišla z verejnej súťaže) v polovici mája. „Pri pasportizácii je dôležité, aby boli stromy olistené. Samozrejme, že odborník spozná strom aj bez listov, no aj to ako vyzerajú, prezradí veľa o zdravotnom stave stromu,“ vysvetľuje Branislav Kundrák, vedúci oddelenia ochrany prírody v Starom Meste.

Nebezpečná práca

Pasportizácia zelene je doslova mravenčia práca. Skupina odborníkov „preveruje“ stromy a kry na základe dodaných mapových podkladov. Nie vždy je to vraj ideálne, keďže najmä tam, kde je stromov veľa pokope, pohľad zhora (snímky nafotil dron) nedokáže presne ukázať ich počet, čo prácu „na zemi“ občas komplikuje a zdržuje.

Drevín je podľa odhadu v Starom Meste okolo desaťtisíc (6 500 stromov a 3 500 krov, počítajú sa však len tie, ktoré má v starostlivosti mestská časť, o ďalšie tisícky sa stará magistrát) a odborníci ich všetky musia fyzicky prezrieť a zdokumentovať. Občas to môže byť dosť konfrontačné, keďže ľudia si myslia, že stromy prezerajú preto, lebo ich pripravujú na výrub. A tak sa stalo aj to, že na odborníkov zaútočili paradajkami.

Pasportizácia by mala pomôcť mestskej časti zlepšiť starostlivosť o zeleň, zvýšiť jej koncepčnosť,“ hovorí B. Kundrák. Verejnosti by zas mohla priniesť lepší prehľad o charaktere zelene v mestskej časti, keďže Staré Mesto plánuje sprístupniť najzaujímavejšie dáta. „Ľudia si budú môcť napríklad pozrieť všetky geograficky pôvodné druhy zelene v Starom Meste, alebo napríklad to, ktoré ovocné stromy sa tu pestujú najviac,“ približuje B. Kundrák. Samozrejme, dozvedia sa aj informácie o stave dreviny, jej vek, základné informácie o jej druhu a „do budúcnosti by sme radi zverejňovali aj informácie o plánovaných orezoch a ďalšom ošetrení“.

Dreviny ako zdroj informácií

Súčasťou pasportizácie bude aj označenie drevín. Zatiaľ nie je presne určené, akým spôsobom, ani to, ktoré stromy sa označia. „Označiť všetky stromy v tejto chvíli nedokážeme, o tom, ktoré vyberieme, sa poradíme s odborníkmi, ktorí riešia pasportizáciu. Určite by sme chceli označiť stromy na frekventovaných miestach, ako sú nábrežia, parky, námestia, čo máme v správe a potom budeme zvažovať, čo ešte doplníme,“ upresňuje B. Kundrák.

Na „štítku“ na strome bude QR kód. „Po naskenovaní by sa mal zobraziť formulár, kde budú vybrané údaje z našej databázy – napríklad druh dreviny, jej stav, a bude tam aj možnosť nahlásiť poškodenie,“ hovorí B. Kundrák. Mestská časť uvažuje aj o vytvorení linku s edukatívnou hodnotou, ktorá by hravou formou prezentovala zozbierané fakty o zeleni v Starom Meste. Využiť by ju mohli aj školy.

Zber dát k pasportizácii by mal byť dokončený v auguste, výstupy by úrad následne mohol sprístupniť na jeseň 2022.

Nie všade môže rásť strom

Obsahom dokumentu starostlivosti o zeleň je analýza súčasného stavu a kvality drevín, ich významu ekologického a krajinotvorného atď., návrhy opatrení týkajúcich sa starostlivosti o dreviny a tiež – zoznam a vymedzenie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu,“ cituje zákon B. Kundrák. Totiž, aj keď by sme stromy najradšej sadili na každý voľný kus zeme, treba vedieť, že nie každé miesto drevinám svedčí. Nevhodná výsadba bez rozmyslu môže skôr uškodiť.
Podľa B. Kundráka sú v tomto smere najväčším problémom inžinierske siete. Korene stromu ich totiž môžu poškodiť, keďže k nim často inklinujú. Presný dôvod nepoznáme, no podľa B. Kundráka jedným z dôvodov môže byť to, že v mieste, kde sa zasypáva inžinierska sieť, je terén voľnejší, skôr tam stečie voda, čiže korene majú viac vzduchu, viac vody a ľahšie sa im tam rastie.

Hoci normy určujú ochranné pásmo, kedysi sa to buď veľmi neriešilo, alebo neboli dostatočné informácie. Dnes sa už na to prihliada prísnejšie, dreviny sa nemôžu vysadiť v ochrannom pásme inžinierskych sietí. A tie sú v Starom Meste, žiaľ, veľmi husté,“ hovorí B. Kundrák.

Staré Mesto je každopádne zelenou mestskou časťou. A paradoxne, ak by sme mali dodržať „normy“, vyzeralo by to podstatne inak. „Keby rástli dreviny len tam, kde to odborná literatúra odporúča s ohľadom na zabezpečenie podmienok pre prekorenenie a rast koruny, tak by stav bol minimálne na Hradnom kopci možno aj o 70 percent nižší,“ prekvapuje B. Kundrák. Staré Mesto však zeleň neustále – no s rozmyslom a koncepčne – dosádza. Aj vlani v mestskej časti pribudlo viac ako stromov. (maca)