Kedysi sa do centier miest vydávali iba cez deň, dnes v nich ľudia bez domova žijú nepretržite. Aj to je jeden z dôsledkov pandémie. Uličky historického centra sa stali ich obývačkou, spálňou, kuchyňou. Ľudia bez domova ešte nikdy „neukázali“ svoj život tak otvorene ako v súčasnosti. Samospráva, mestskí policajti, neziskové organizácie situáciu sledujú a hľadajú riešenia. Mnohí ľudia bez domova sú za pomocnú ruku vďační, no nájdu aj takí, ktorí o ňu nestoja. Žiaľ, práve oni zvyčajne negatívne ovplyvnia celkové vnímanie ľudí bez domova verejnosťou. Pritom veľká časť ľudí, ktorí sa ocitli na ulici (nie vlastnou vinou), sa chce čo najrýchlejšie vrátiť späť do normálneho života.
Je to komplikované. Ľudia bez domova, ktorí sa už dostali na úplné dno a rezignovali na pomoc, často svojím správaním poburujú verejnosť. Tá sa potom obracia na mestskú políciu či mestskú časť. No, pravda je taká, že tí veľa nezmôžu.
„Nie je možné, ani správne, zakazovať ľuďom prítomnosť vo verejnom priestore iba na základe výzoru. Keď dôjde k porušovaniu VZN, napríklad konzumáciou alkoholu na verejnosti alebo znečisťovaním priestoru, zasahujú policajti ihneď,“ vysvetľuje hovorca mestskej polície Peter Borko. Nástrojom je upozornenie, ale aj pokuta až do výšky 33 eur. Úprimne, ľudia bez domova ju však sotva môžu zaplatiť. A tak sa len presunú o ulicu ďalej, prípadne do inej časti mesta – no zakrátko sa opäť vrátia na svoje „obľúbené miesto“.
Situáciu v meste kontrolujú hliadky, kamerový systém. Magistrát v rámci sekcie sociálnych vecí vytvoril terénny tím, ktorý na základe podnetov občanov rieši krízové situácie. „V zime sa napríklad terénni pracovníci sústreďujú na to, ako predísť situáciám spôsobeným nepriaznivým počasím, ktoré ohrozujú zdravie a bezpečnosť ľudí bez domova,“ vysvetľuje hovorkyňa magistrátu Dagmar Schmucková.
Terénny tím ľuďom bez domova poradí na koho sa obrátiť v rôznych situáciách, informuje o dostupnosti nízkoprahových sociálnych služieb v denných centrách, nocľahárňach a útulkoch.
Mnohí pomocnú ruku nechcú
Nezastupiteľnú úlohu majú neziskové organizácie a ich kvalifikovaní sociálni pracovníci, ktorí hľadajú spôsoby ako bezdomovectvo ukončiť. Nie každý však stojí o pomoc. „Ľudí nemôžeme nútiť. Vieme im dohovoriť a poprosiť ich, aby priestor, kde prebývajú, udržiavali v čistote a mnohí to aj robia. Naozaj často nás oslovujú s tým, aby sme niekoho odviezli, vypratali, ale toto nerobíme,“ hovorí Pavol Sabela, štatutárny zástupca neziskovej organizácie Stopa Slovensko, ktorá veľmi úzko spolupracuje aj s oddelením inklúzie a sociálnych vecí miestneho úradu Bratislava-Staré Mesto.
Nový fenomén neskrývaného bezdomovectva v historickom centre podľa neho súvisí s pandémiou. „Bivakovanie so všetkými vecami, ktoré človek bez domova má, je dôsledkom stavu, kedy dovtedy prakticky nepretržite preplnené, ale zároveň bezpečné Staré Mesto, ostalo kvôli protipandemickým opatreniam tichým a prístupným. Po uvoľnení opatrení je otázkou, či sa tento stav začne vracať do minulosti a ľudia sa kvôli ruchu budú presúvať – alebo či zostanú,“ dopĺňa P. Sabela.
Kamenné námestie, Poštová, Ventúrska, okolie Pamätníka SNP či Michalskej brány, lokalita Hlavnej stanice. Podľa Pavola Sabelu ide o takzvané tranzitné zóny ľudí bez domova, „spojnice, cez ktoré ľudia iba prechádzajú. To vytvára pocit anonymity pre ľudí bez domova, ktorí sa tam zdržiavajú a to je jeden z hlavných dôvodov ich zvýšenej koncentrácie v týchto oblastiach,“ vysvetľuje Sabela. No zároveň dodáva, že v porovnaní s inými európskymi metropolami, ich napríklad v uličkách Starého Mesta nie je až tak veľa.
Ako môžeme pomôcť ľuďom bez domova | Pavol Sabela, OZ Stopa: „Nie som zástanca dávania peňazí či jedla. Toto robíme my a aj mnohé iné organizácie. Sme nástrojom podpory a okrem jedla s nami prichádza aj sociálna práca, sociálna podpora a motivácia k zmene stavu. Máme na to vzdelanie, zručnosti, a je to naša profesionálna práca. Jednotlivci môžu podporovať vybrané organizácie, a to nie len finančne ale aj dobrovoľnícky, môžu na sociálnych sieťach šíriť osvetu o tejto problematike, môžu informovať o tom kde sa nachádzajú ľudia bez domova, môžu poskytnúť informáciu danému človeku kde môže nájsť potrebnú podporu. Práve verejnosť týmto svojim prístupom môže nahrádzať chýbajúci kontaktný bod pre ľudí v núdzi“
Prevencia a viac sociálnych zariadení
Organizácie, ktoré pracujú s ľuďmi bez domova, odhadujú, že v hlavnom meste ich žije približne päťtisíc, pričom najviac ich je vo veku 45 až 59 rokov. „Už niekoľko rokov vnímame starnutie generácie ľudí žijúcich na ulici. Stav, kedy títo ľudia o pár rokov dosiahnu kritický vek, sa môže prejaviť zvýšenou úmrtnosťou, a to priamo vo verejnom priestore. Druhým dôležitým ukazovateľom je prítomnosť novej generácie ľudí bez domova, čo poukazuje na zlyhávanie prevencie,“ hovorí P. Sabela.
Viaceré organizácie, ktoré pracujú s ľuďmi bez domova, považujú dostupnosť sociálneho bývania za jeden z najúčinnejších nástrojov prevencie. Bratislava ako prvé mesto na Slovensku spustila pilotný projekt s názvom Housing first (Najprv bývanie). V prostredí samosprávy bolo do projektu dostupného bývania so sociálnou podporou zatiaľ vyčlenených deväť bytov z mestského bytového fondu. Je to však len malý fragment z mozaiky možnej pomoci. „Chýbajú nám kvalitné špecializované zariadenia prestupného bývania spojené s odbornou pomocou pri hľadaní zamestnania či zariadenia zdravotnej starostlivosti. Ostáva nám ešte dlhá cesta, no som presvedčený, že vďaka tomu by sa ľudia bez domova vedeli ľahšie dostať z okraja spoločnosti,“ uzatvára Pavol Sabela.
Riešenie bezdomovectva podľa OZ Stopa: 1/ Zriadenie špecializovaných zariadení pre ženy na ulici, najmä ubytovacích kapacít s podporou sociálnej práce. 2/ Zariadenie pre ľudí v dôchodkovom veku zamerané na zdravotnú starostlivosť. 3/ zariadenia prestupných ubytovacích kapacít pre menší počet ľudí s podporou sociálnej práce. 4/ Včasná lokálna intervencia, na úrovni miest. 5/ Vytvorenie krízového kontaktného bodu na území mestských častí, kde človek v akútnej kríze nájde podporu a je delegovaný k službám, môže napomôcť skrátiť pobyt ľudí na ulici.
