Dom s veľkými členitými oknami na Župnom námestí

Kedysi bol v dome obchod s nábytkom, nový majiteľ chcel z neho urobiť netradičný hotel. Teraz sa ho chystá zrekonštruovať.

Zvláštny dom na Župnom námestí číslo 2 si jednoducho nemôžete nevšimnúť. Napriek tomu, že ho postavili v rovnakom čase ako okolité budovy (začiatok 30. rokov 20. storočia), jeho vzhľad sa absolútne odlišný. Zatiaľ čo architekt Vladimír Karfík len o pár metrov ďalej menil vzhľad starej Bratislavy hypermoderným funkcionalistickým Domom služieb Baťa, jeho kolega z brandže Rudolf Nahodil projektoval objekt, ktorý by skôr zapadol do temnej štvrte z kníh H. P. Lovecrafta, než do modernizujúcich sa ulíc medzivojnovej Bratislavy.

Dom na Župnom námestí, detail. FOTO SN - Barbora Jančárová
Dom na Župnom námestí, detail. FOTO SN – Barbora Jančárová
Pol milióna korún československých

Veľké členité okná, ale najmä tri oblúky, ktorú formujú prednú fasádu domu nemajú v Starom Meste žiadnu dvojičku. Snáď len dom na Dobrovičovej 10 – na rozdiel od stavby na Župnom ide o kultúrnu pamiatku – trochu pripomína štýl, ktorý si v roku 1931 pre svoju nový dom zvolili majitelia Arnošt (niektoré zdroje uvádzajú Ernest) a Róza Neumannovci. Budova mala nahradiť schátraný nájomný dom, ktorý musel byť pre zlý stav zbúraný. Neumannovci získali pozemok od predchádzajúcej majiteľky, vdove po Michaelovi Samuelovi. S požiadavkou oslovili kanceláriu pôvodom českého architekta Rudolfa Nahodila, ktorá sídlila na Šafárikovom námestí. Ktovie, možno to bol práve spomínaný dom na vedľajšej Dobrovičke, ktorý Nahodila inšpiroval k vytvoreniu netypickej stavby s tromi arkiermi.

Stavebné povolenie bolo vydané 16. októbra 1931. Jeho výstavba – realizovala ju firma Bedricha Ehrenwalda – stála majiteľov 455-tisíc korún československých. Dom mal štyri podlažia, podľa pôvodných plánov, ktoré sme našli v Archíve mesta Bratislavy, ďalšie dve boli pod zemou. Na jednom boli byty, v suteréne zasa skladiská. Na prízemí boli obchodné priestory, spočiatku tam mal svoju galantériu Ernest Neumann – mimochodom, ako jeden z prvých mal zavedený telefón s číslom 539 -, neskôr väčšinu spodného podlažia prenajal obchodu s nábytkom Mucke-Melder. Ich kvalitné kovové ohýbané kresielka a stoly ste mohli nájsť aj v neďalekom „Baťovi“. Zvyšok tvorili veľkoryso riešené byty. Podľa plánov bol na každom poschodí jeden komplexne vybavený trojizbový apartmán so vstupnou halou, vlastnou kúpeľňou, toaletou, veľkou kuchyňou, za ktorou nechýbala izbička pre slúžku. V ľavej časti domu – ak ste k nej otočený čelom – sa šplhalo točivé schodisko. Manželia Neumannovci si neskôr nechali do bytu vystavať nákladný výťah.

Fasáda dom na Župnom námestí. FOTO SN - Barbora Jančárová
Fasáda dom na Župnom námestí. FOTO SN – Barbora Jančárová
Poškodený vojnou

Väčšina obyvateľov domu, vrátane majiteľov, pravdepodobne skončila v koncentračnom tábore. V roku 1945 musel byť „bývalý židovský dom“, ako ho nazývajú archívne dokumenty, zrekonštruovaný, keďže bol značne „poškodený priamym zásahom vojnových udalostí v apríli 1945“.

Až do revolúcie slúžil dom ako nájomný. Z roku 1956 sa v Archíve mesta Bratislavy zachovali dokumenty, ktorými národný výbor nariaďuje správkyni Márii Pukovej bezodkladne zrealizovať viaceré opravy, lebo zlý stav domu ohrozuje obyvateľov a do horných bytov zo strechy zateká.

Známou postavičkou bol starý pán, ktorý ešte koncom 90. rokov minulého storočia sedával v obchodíku s pleteným tovarom. Podľa niektorých informácií išlo o potomka majiteľov, no nepodarilo sa nám zistiť, či ide o pravdu, alebo iba mestskú legendu.

Pohľad do dvora.  FOTO SN
Pohľad do dvora. FOTO SN – Barbora Jančárová
Majiteľ chystá rekonštrukciu

V roku 1998 kúpil dom Ladislav Kordoš, ktorý ho vlastní dodnes. Pôvodne chcel dom zmeniť na netradičný hotel, tento projekt sa podľa jeho slov pozdával aj dcére architekta, ktorá ešte stále žije v Nemecku. Aké plány s ním má dnes, neprezradil. Každopádne spodné podlažia fungujú už niekoľko rokov ako nočný klub.

Ako sme sa dozvedeli, v najbližších mesiacoch by chcel súčasný majiteľ budovu začať rekonštruovať – minimálne fasádu a niektoré ďalšie akútne nedostatky. Zostáva len dúfať, že obnova nezabije potenciál a ducha budovy, ktorá je jednou z najkrajších a najtajomnejších domov v Starom Meste.

(maca)