Staré Mesto vyčlenilo vyše 1,5 milióna eur na rekonštrukciu školských jedální a telocviční, ale aj na opravy komunikácií. Plánuje aj nový archív.
V roku 2020 svietil na účte Starého Mesta prebytok viac ako dva milióny eur. Efekt pandémie, ktorá pribrzdila mnohé investičné plány samosprávy. Prebytkový rozpočet a výborné finančné zdravie má však podľa hodnotení Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) mestská časť Bratislava-Staré Mesto dlhodobo a napriek výnimočnej situácii.
FOTO SN – Lukáš Kamenistý
Šetrenie aj vyšší výber
„Dôvodom bolo, že sme pristúpili k šetreniu nákladov. Zároveň sa minulý rok vybrali aj príjmy, ktoré mestská časť neočakávala. Predovšetkým to bol fond poplatku za rozvoj, kde bol výber ďaleko vyšší, ako sme predpokladali,“ hovorí prednosta miestneho úradu Martin Mlýnek o záverečnom účte za rok 2020, ktorý miestne zastupiteľstvo schválilo koncom júna 2021.
Na rozpočte sa však pandemický rok podpísal aj tým, že daňové príjmy začali stagnovať. Čiastočne to vyplynulo aj z toho, že samospráva – logicky – zároveň podporila podnikateľské prostredie, ktoré pandémia zasiahla. Napríklad znížením nájmov o polovicu pre podnikateľov, ako aj rovnakým znížením dane za zaujatie verejného priestranstva (terasy). Opatrenia platia ešte do konca tohto roka 2021.
Bez dlhu
Z prebytku hospodárenia ide veľká časť do rezervného fondu, na vytvorenie finančného vankúša pre krytie úverov. Týka sa to predovšetkým dvojmiliónového úveru, ktorý mestská časť plánuje splatiť o dva roky. Tento rok sa začal splácať aj komerčný úver vo výške 1,5 milióna eur. „Čerpali sme návratnú finančnú výpomoc z Ministerstva financií SR, teraz si chceme vytvoriť rezervu. Splatnosť je nastavená na rok 2024 až 2027,“ objasňuje Martin Mlýnek. V roku 2020 sa financie z úveru použili len nepatrne, keďže sa čerpal až v poslednom kvartáli. Investovalo sa len okolo 200-tisíc eur na úpravu chodníkov. Dokončil sa však veľký projekt výstavby nového zariadenia opatrovateľskej služby na Palárikovej ulici.
„Verejné zdroje sú tvorené z poplatkov daňovníkov, preto dvakrát prehodnocujeme použitie každého jedného eura. Jedna vec je príprava rozpočtu a druhá vec je celoročná kontrola čerpania tak, aby všetky zákonné kompetencie boli naplnené. Nechceme ísť do mínusu a zadlžovať mestskú časť viac, ako je únosné,“ hodnotí starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová.
5,2 zo 6 bodov. Toľko dosiahlo Staré Mesto v hodnotení finančného zdravia v roku 2019. Zdroj: Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy
Investície do školstva
Tento rok Staré Mesto vyčlenilo viac ako 1,5 milióna eur na rekonštrukciu školských jedální a telocviční, ale aj na opravy komunikácií. „Pri tvorbe nových vecí sa nesmie zabúdať na údržbu, práve tá často tvorí viac ako päťdesiat percent nákladov rozsahu rozpočtu,“ dopĺňa Zuzana Aufrichtová.
Poslanci podporili aj realizáciu staromestského archívu. „Toto nebolo desaťročia riešené. Je to vec, ktorá je mimo politiku, ale pre funkciu mestskej časti veľmi nutná a potrebná,“ priblížil prednosta Martin Mlýnek ďalšiu plánovanú investíciu. V tejto fáze je zabezpečené finančné krytie zámeru. Projektová dokumentácia bude hotová na prelome tretieho a štvrtého kvartálu 2021, už sa začalo riešiť stavebné povolenie. Realizácia by mala prebehnúť v budúcom roku.
Pomôžu eurofondy
Obce by mali vždy hospodáriť tak, aby bez zvyšovania daní vedeli zabezpečiť svoje bežné, aj kapitálové výdavky. Zásadný problém je v tom, že s príjmami, ktoré obce majú, nedokážu vykryť povinnosti, ktoré im vyplývajú z preneseného výkonu štátnej správy. „Keď sa obec snaží striktne hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, tak to môže ísť práve na úkor investícií, čiže nič sa nerealizuje, nestavia, neobnovuje. Na druhej strane, financovanie investícií bez zadlžovania je veľmi náročné. Zo zákona obec nemôže vytvoriť deficit, financovanie musí zabezpečiť z rezervného fondu alebo úverom, a ak neinvestuje, rastie implicitný dlh mestskej časti na majetku, ktorý vlastní alebo má v správe,“ vysvetľuje prednosta Starého Mesta.
V budúcnosti môžu byť ďalším zdrojom financií aj eurofondy. Dlhodobo sa v Bratislavskom samosprávnom kraji mohli čerpať len vo veľmi obmedzenom režime, nové pravidlá použitia zdrojov rozpočtu EÚ a aj plán obnovy počítajú s výraznými financiami pre obce a mesta aj z tohto regiónu.
Na čo sa míňa. Samospráva používa kapitálové výdavky na realizáciu investičných projektov a zámerov. Ide napríklad o obstaranie dlhodobého majetku – kúpa pozemku, oprava škôl či materských škôl, miestnych ciest, chodníkov. Tento „účel“ vykryjú a zdrojom kapitálových výdavkov sú prebytky hospodárenia mestskej časti, úverové zdroje, ale aj poplatok za rozvoj, ktorý platia developeri samospráve. Najväčšie bežné výdavky miest a obcí sú financie použité na samotné fungovanie úradu – prevádzkové náklady (energie, poplatky, vodné stočné v zverených budovách), mzdy zamestnancov či drobné opravy. Nemalé zdroje vynakladá mestská časť na čistenie verejných priestranstiev, údržbu verejnej zelene, zimnú údržbu ciest. Sú to bežné výdavky a sú financované predovšetkým z výnosu miestnych daní, dane z príjmu fyzických osôb a dane z nehnuteľnosti.
Nútená správa. Obec nemôže vyhlásiť bankrot. Môže sa však ocitnúť v nútenej správe. Správcu určuje ministerstvo vnútra. V nútenej správe je napríklad aj bratislavská mestská časť Devín – od apríla 2005 pre zlé podnikateľské projekty pri založení miestnej akciovky Devín Holding ešte v 90. rokoch.
(mak)