Bratislavské Staré Mesto žiada hlavné mesto, aby odstránilo sochu Mareka Čulena v nadživotnej veľkosti z parku pri Leškovej ulici pri Úrade vlády SR. V správe TASR sa uvádza, že mestská časť nesúhlasí s tým, aby pamätník zakladateľa komunistickej strany a zločineckej organizácie stál naďalej na verejnom priestranstve. Nepovažuje ho za pripomienku historickej doby, ale temné miesto našej pamäti. Návrh na odstránenie sochy schválili v utorok miestni poslanci.
Schválenie návrhu víta starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová, ktorá zdôrazňuje, že odstraňovanie pomníkov predstaviteľov politických síl, ktoré pošliapavali ľudské práva nie je vymazávaním histórie: „Pomník ako výtvarný žáner je prejavom úcty, mať pomník je pocta,“ približuje starostka svoj postoj. „História sa odstránením pomníkov nezmaže, tých písomných zdrojov a prameňov je nekonečné množstvo. Staré Mesto však nechce oslavovať predstaviteľov totalitných režimov.“
„Pomníky sú dokumenty doby, ale aj medzi nimi existujú rozdiely. Socha zakladateľa zločineckej organizácie by nemala stáť nikde, nieto niekoľko metrov od úradu vlády demokratickej krajiny,“ poznamenal poslanec Peter Osuský. Súhlasí s ním aj poslanec Martin Gajdoš. Je presvedčený, že pamätníky velebiace osobnosti fašistického a komunistického režimu ako nedemokratických režimov nemajú na verejných priestranstvách čo hľadať. „Mali sme sa s tým vyrovnať hneď po roku 1989,“ zdôraznil.
Poslanec Matej Vagač však upozornil, že v tomto prípade nesie pomník štatút vojnového hrobu a nebude jednoduché ho odstrániť. Poukázal na zákon o vojnových hroboch. „Že sa nám to nepáči, je málo na jeho odstránenie,“ podotkol Vagač s tým, že na odstránenie sochy bude treba súhlas Ministerstva vnútra SR, nemôže to urobiť samo mesto ako vlastník pomníka i parčíka. Poslanec Osuský sa nechal počuť, že nemá problém interpelovať ministra na Hodine otázok v parlamente.
Marek Čulen bol jedným zo zakladateľov komunistického hnutia, oddaný boľševik. Po vojne a komunistickom prevrate v roku 1948 sa dostal do najvyšších orgánov komunistickej strany, bol povereníkom poľnohospodárstva SNR v 50. rokoch a nesie zodpovednosť za osudy desaťtisícov občanov-roľníkov počas násilnej kolektivizácie.
Čulenov bronzový pomník odhalili v parčíku nad Námestím slobody (vtedajšie Gottwaldovo námestie) v Bratislave v roku 1978. Sochy mal aj v Brodskom a v Senici, ale tie po roku 1989 odstránili. Už pred 15 rokmi vznikla petícia občanov, aby socha vhodná na umiestnenie do budúceho Múzea zločinov komunizmu bola z tohto priestoru odstránená, zatiaľ uložením do depozitára. Doteraz sa tak nestalo.
FOTO SN – archív