Štyri útulné hostince boli postavené na Búdkovej ceste. Ich osobitosťou bola skvelá kuchyňa. Zdroj: OZ Bratislavské rožky

Jarné a letné vychádzky a pikniky v okolí Prešporku

Koniec 19. storočia sa niesol v Prešporku v znamení rozvoj priemyslu a to prinieslo aj nárast obyvateľstva. Pribúdali noví obyvatelia zamestnaní v továrňach, budovali sa nové štvrte, robotnícke kolónie. Paralelne s tým vznikali aj nové príležitosti na zábavu či rekreáciu a boli aj dostupnejšie.

Dunaj premostil nový oceľový most s murovanými piliermi z lomového kameňa a obloženými žulovými kvádrami. Meno dostal po cisárovi Františkovi Jozefovi I., ktorý osobne prišiel aj na jeho slávnostné odovzdanie do užívania 30. decembra 1890. Do Viedne premávala električka, po Dunaji sa plavili parníky. Na jeho brehu vyrástla veľká záhradná kaviareň Au-café, Lebenfingerova reštaurácia i dnes už neexistujúce ikonické kúpalisko Lido. V okolí mesta vzniklo viacero záhradných hostincov s kolkárňami, napríklad popri ceste z Karlovej Vsi na Devín.

Na hostince sa premenili aj mlyny v údolí Vydrice – boli to obľúbené miesta vychádzok do prírody. A pribúdali ďalšie, napríklad Slamená búda na Kolibe, drevená reštaurácia na Kamzíku, horáreň v Horskom parku či Železná studnička, kde vyvieralo štrnásť prameňov vody, o ktorej sa verilo, že má liečivú moc – moc lásky, zdravia a podobne. Preto tam chodili zaľúbenci, aby pri prameni spečatili svoju lásku. Postavili tu aj hotelík, záhradu s kolkárňou, tanečným parketom a preskleným pavilónom. Za záhradou bolo jazero s dreveným skokanským mostíkom, požičovňou člnkov a kabínkami na prezliekanie.

Slávnostné otvorenie prírodných hostincov a rieky Dunaj bolo každoročne na deň svätého Juraja – tým sa aj začínala sezóna jarných výletov do prírody. Zaľúbené dvojice sa každý víkend prechádzali v mestských lesoch, piekli sa ryby a raky ulovené priamo v jazere. Po sviatku sv. Juraja boli vlaňajšie vína vyčírené a otvárali sa viechy.

V lete 1909 (19. júla) začal premávať prešporský trolejbus. Prvá trať viedla okrem iného do Vydrickej doliny. Trolejbus mal ako prvý v Prešporku zastávky pri všetkých významných krčmách, hoteloch a kaviarňach – až na konečnú na Železnej studničke.

Koniec apríla a začiatok mája sa niesol v znamení majálesov, ktoré sa konali najmä v záhradných reštauráciách a na Železnej studničke. Dominovala zábava, tanec a pohostenie – opekali sa prasiatka na prírodných ohniskách. Tradíciou bolo aj stavanie májov pred záhradnými pohostinstvami – z obielených kmeňov borovíc ich stavali mládenci v noci z 30. apríla na 1. mája.

Najväčší úspech mali máje postavené na Búdkovej ceste pred púčkovými domami. Boli štyri a pred každým rástli popínavé ruže – odtiaľ meno púčkové domy. Boli to hostince – od jari do jesene aj záhradné  – kam sa chodilo na ochutnávku veľmi kvalitného bratislavského vína. Ich osobitosťou bola skvelá kuchyňa – v jednom z púčkových domov sa varila úžasná divina, v druhom špeciality z baranieho mäsa, v treťom špeciality z húb a ťahané štrúdle. Štvrtý dom sa špecializoval na jedlá uhorských panovníkov – a bol najdrahší. Tieto domy – hostince patrili k obľúbeným miestam prešpurských rodín, ktoré si sem radi zašli v sobotu na obed, či na nedeľné posedenie v rámci vychádzky. Podávali sa tu aj sezónne špeciality, napríklad žabie stehienka, prírodné kotletky zo žiab, žabia polievka, dusené žaby či žabky so sardelkami. Žaby obyčajne dodávali do kuchyne chlapci z robotníckej kolónie za fabrikou Dynamit Nobel.

Neskôr patrila k obľúbeným výletným miestam aj záhradná reštaurácia na Červenom kríži prešporskej vinárskej rodiny Albrechtovci.

Prešporské spolky organizovali pre svojich členov vlastné majálesy, zvyčajne od mája do septembra. Pri prvomájových veseliciach sa hrali rôzne hry zručnosti – na vrchol sa zavesili ceny a obielené kmene boli natreté kašou z mydla – kto chcel, mohol skúsiť šťastie v trhaní ceny ústami. Súťažilo sa v behu vo vreciach, v triafaní handrových lôpt do úst komických figurín, volili sa kráľovné majálesov, majálesoví strigôni a strigy. Súťažilo sa v tancovaní čardáša, valčíka a ďalších tancov.

V hostincoch sa počas sezóny podávali najmä štrúdle, kapustníky a dobrý guláš. Nesmela chýbať čaša iskrivého vína zo slnečných malokarpatských svahov či pohár chladeného piva. Pre deti bola k dispozícii neodmysliteľná nealkoholická, osviežujúca malinovka (krachelka) či perlivá sóda.

Katarína Nádaská. Autorka je historička a etnologička.

Úvodná ilustrácia: Bimbóház (maď.), Batzenhäusel (nem.) alebo púčkový dom (slov.), dobová pohľadnica. Zdroj: O. Z. Bratislavské rožky