Waydanovský dom na Rudnayovom námestí

Dom postavený v mestskom opevnení

Dlhé roky chátrajúca historická stavba na Rudnayovom námestí prechádza rekonštrukciou.

Bratislavská arcidiecéza v spolupráci s Farnosťou sv. Martina v Bratislave úspešne napredujú s rekonštrukciou kultúrnej pamiatky na Rudnayovom námestí 3, budovy známej tiež ako Waydanovský dom. S celkovou rekonštrukciou dlhé roky chátrajúceho domu, ktorý si návštevníci centra mesta pamätajú vďaka pestrofarebným maľbám v okenných výplniach, začali v auguste 2019 s podporou starostky bratislavského Starého Mesta Zuzany Aufrichtovej.

Projekt pamiatkovej obnovy a adaptácie dvojposchodového Waydanovského domu, ktorý bol postavený v 70. rokoch 18. storočia vo vnútornom priestore mestských hradieb a je v priamom dotyku s Katedrálou sv. Martina, vypracovali architekti Andrej Botek a Pavol Pauliny z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave. Autori projektu zohľadnili požiadavky spojené so skutočnosťou, že Katedrála sv. Martina ako korunovačný chrám bývalého Uhorska je najnavštevovanejšou a turisticky atraktívnou destináciou Bratislavy.

„Chceli by sme všetkým návštevníkom katedrály, domácim i zahraničným turistom, ponúknuť priestor, v ktorom získajú potrebné informácie, budú si môcť kúpiť suveníry, stretnúť sa, počkať na bohoslužbu alebo si posedieť v kaviarni. Zrekonštruované priestory budú poskytovať potrebné zázemie pre umelecké zoskupenia, ktoré budú mať v katedrále vystúpenia, rovnako budú slúžiť na zabezpečenie priamych televíznych prenosov za účasti ústavných činiteľov, ako aj organizovanie medzinárodných hudobných festivalov a organových koncertov. Veľkým kvalitatívnym posunom je vybudovanie sociálnych zariadení a výťahu, ktorý umožní bezbariérový prístup až do katedrály,“ predstavil budúce využitie zrekonštruovaných priestorov Peter Slepčan, správca Farnosti sv. Martina v Bratislave.

V dome, ktorý bude prostredníctvom novovybudovanej časti priamo prepojený s katedrálou, plánujú v budúcnosti vytvoriť aj expozičné priestory a depozitár. Pribudnúť by mali aj nové lavičky a zeleň. „Zrekonštruovaný dom prepojený s Katedrálou sv. Martina spolu s Rudnayovým námestím majú obrovský potenciál stať sa klenotom historického bratislavského Starého Mesta,“ uviedla starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová. „Teší ma, že rekonštrukčné práce aj napriek náročnému obdobiu napredujú a že návštevníkom by mohli byť priestory sprístupnené ešte koncom tohto roka.“

Waydanovský dom postavili v roku 1778 pre striebrotepca Jozefa Waydanovského podľa projektu Georga Karla Zillacka. Zdroj: archív autorky
Waydanovský dom postavili v roku 1778 pre striebrotepca Jozefa Waydanovského podľa projektu Georga Karla Zillacka. Zdroj: archív autorky

Z opevnenia mesta sa stala obytná zóna

Koncom 13. storočia sa v centre stredovekej Bratislavy rozbehla výstavba viacerých významných gotických stavieb – Dómu sv. Martina (dnešnej Katedrály sv. Martina), Starej radnice, kostola a kláštora františkánov, Michalskej brány, ako aj domov na Kapitulskej ulici, ktorá pôvodne spájala vznikajúce mesto s hradným vrchom. V tomto období začala aj výstavba mestských hradieb Bratislavy, ktoré uzavreli zoskupenia meštianskych domov, opevnených dvorov a spojovacích uličiek v podhradí.

Súvislý kamenný pás mestských hradieb mal chrániť centrum, vnútro mesta, do ktorého sa vstupovalo cez štyri brány: Michalskú (sever), Laurinskú/Vavrineckú (východ), Vydrickú (západ) a neskôr od Dunaja aj Rybnú bránu (juh). Múry hradieb boli vysoké okolo 9 metrov a široké 1, 3 až 2, 5 metra. Záznam komornej knihy z roku 1443, ktorý obsahuje súpis a opis zbraní umiestnených na mestských hradbách, je dôkazom obranného charakteru stredovekého opevnenia – fortifikácie Bratislavy.

V prvej polovici 16. storočia boli mestské hradby dokonca zosilnené a vybavené zbraňami, a to najmä z obavy tureckých nájazdov. Dôležitosť hradieb posilnilo aj rozhodnutie Uhorského snemu, ktorým sa Bratislava v roku 1536 stala hlavným mestom a v roku 1563 aj korunovačným mestom Uhorského kráľovstva.

V roku 1775 na základe nariadenia Márie Terézie a v súvislosti s reguláciou mesta podľa viedenského architekta Franza Antona Hillebrandta bola veľká časť hradieb zbúraná alebo zastavaná. Mestské́ hradby stratili svoj pôvodný́ význam a stavebnými úpravami sa rýchlo menili z obrannej na obytnú časť mesta. Takto si v roku 1778, v priestore medzi múrom mestských hradieb a predsunutým parkánovým múrom, dal postaviť svoj dom aj striebrotepec Jozef Waydanovský.

Tatiana Makova

Chátrajúci dom s oknami vyzdobenými maľbami. FOTO SN - Barbora Jančárová
Chátrajúci dom s oknami vyzdobenými maľbami. FOTO SN – Barbora Jančárová
Kvalitné tehlové murivo prežilo stáročia. FOTO SN - Barbora Jančárová
Kvalitné tehlové murivo pretrvalo stáročia. FOTO SN – Barbora Jančárová
Pod rekonštrukciu sa podpísali architekti Andrej Botek a Pavol Pauliny z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave. FOTO SN - Barbora Jančárová
Pod rekonštrukciu sa podpísali architekti Andrej Botek a Pavol Pauliny z Ústavu dejín a teórie architektúry a obnovy pamiatok, Fakulty architektúry a dizajnu STU v Bratislave. FOTO SN – Barbora Jančárová
Umelecko-remeselné výzdobné detaily. FOTO SN - Barbora Jančárová
Umelecko-remeselné výzdobné detaily. FOTO SN – Barbora Jančárová