Zaujímavý obytný blok na Björnsonovej ulici vytvoril legendárny funkcionalistický architekt, Ľudovít Fulla v ňom namaľoval známy obraz.
Lokalita v okolí Slovenského rozhlasu nie je výnimočná len obrátenou pyramídou Štefana Svetka. Domy na priľahlých uliciach sú dielami viacerých významných architektov – okrem Aloisa Balána a Jiřího Grossmana (domy pre dôstojníkov a rotmajstrov na Anenskej ulici), tu zanechal stopu napríklad aj Emil Belluš. Málokto tuší, že jeho dielom je zaujímavý obytný blok, ktorý spája štyri ulice, adresu má však jednu – Björnsonova.
Presklené loggie
Masívna stavba vznikla v roku 1933, ako píše Matúš Dulla v monografii Architekt Emil Belluš, dôvodom výstavby bola „reforma politickej správy v Bratislave“. Zaujímavé je najmä západné krídlo domu. Pozornosť okoloidúcich pútajú obrovské balkóny, ale aj nezvyčajný detail – presklené loggie, alebo ak chcete zimné záhrady umiestnené na severnom rohu, hneď vedľa nich.
Dom má päť podlaží, pričom na každom sú zväčša dva až tri viac či menej veľkoryso riešené byty s dvomi balkónmi. Priestranné, prakticky riešené byty majú veľkú vstupnú halu, nechýba špajza, izba pre slúžku, do kúpeľne sa vchádza z kuchyne aj zo spálne rodičov. Niektorí obyvatelia zachovali pôvodné dispozície priechodných izieb, predelených dvojkrídlovými presklenými dverami.
Kúsok kultúrnej pamiatky
Časť domu, medzi vchodmi 2 a 4, je dnes národnou kultúrnou pamiatkou vďaka trom pamätným tabuliam na počesť nórskeho spisovateľa Björnsterne Björnsona, ktorý dal v 30. rokoch 20. storočia meno celej ulici (pôvodne sa volala Pluhová). V tejto časti je umiestnený podjazd, ktorým sa na Björnsonovu napája Benediktiho ulica.
Dobré miesto pre inšpiráciu
Okrem podjazdu a presklených rohových loggií má Bellušov obytný dom na Björnsonovej aj ďalšiu pozoruhodnú konotáciu. Ťažko povedať, či to bolo na priamu objednávku, alebo to bolo v 30. rokoch bežné, no súčasťou domu sú aj dva špeciálne naprojektované ateliéry. Sú umiestnené na dvoch kratších ramenách stavby. V tom jednom, na 5. poschodí vchodu číslo 2, pracovali a tvorili dvaja významní slovenskí maliari – Ľudovít Fulla a Milan Laluha.
„Na bočnom pohľade na prvý blok Bjornsonovej ulice vidieť vpravo hore okná do ateliéru. Ten vlastnil v 40. rokoch maliar Ľudovít Fulla,“ píše M. Dulla v Bellušovej monografii. „Spomínal, že mal odtiaľ prekrásny pohľad na Bratislavu s hradom a okolím. Namaľoval tu napríklad obraz Zimná Bratislava. Vidieť na ňom vtedajší firšnál, teda Námestie slobody, na ktorom mal Belluš ešte len postaviť Pavilón teoretických ústavov SVŠT, dnes Fakulta architektúry.“ Projekt Pavilónu Belluš vytvoril v rokoch 1947-49, realizácia budovy bola ukončená o tri roky neskôr.
(maca)
