Foto SN - Barbora Jančárová

Inklúzia je hľadaním riešení, ktoré sú dobré pre všetkých

Ľubko Hnát je piatak. Od prvej triedy chodí na základnú školu na Dubovej. Potiaľto nič zvláštne. Ľubko je však jedným z detí s poruchou autistického spektra. Napriek tomu navštevuje klasickú školu. A nielen to. Je dôkazom, že inklúzia je nielen možná, ale aj prospešná. Pre Ľubka, jeho spolužiakov, ale aj pre učiteľov.

Aby sa všetci cítili komfortne

Ľubko sa od spolužiakov na prvý pohľad veľmi nelíši. Hádam len mĺkvosťou. No a tým, že v lavici za ním sedí asistentka, ktorá je zhodou okolností aj jeho mamou. Petra Hnátová Gúčiková je právnička, no život ju presmeroval do inej sféry. Robí všetko preto, aby synovi pomohla napriek hendikepu zaradiť sa do bežného života.

Ľubko chodí do školy tri dni v týždni – v utorok, vo štvrtok a v piatok. „Nebolo to tak od začiatku. Spočiatku sme si mysleli, že bude najlepšie, aby bol v triede čo najviac, postupne sme to zredukovali tak, aby sme sa všetci cítili komfortne,“ vysvetľuje Petra. Vzájomný súzvuk a súlad sú pri inklúzii alfou a omegou, veta „aby sa všetci cítili komfortne“, zaznie v našom rozhovore ešte niekoľkokrát.

Petra Hnátová Gúčiková – mama, ktorá je zároveň aj asistentkou svojho syna Ľubka. FOTO SN - Barbora Jančárová
Petra Hnátová Gúčiková – mama, ktorá je zároveň aj asistentkou svojho syna Ľubka. FOTO SN – Barbora Jančárová
Pravidlá sú istota

Petra zdôrazňuje, že všetky zmeny a postupy musia byť prekonzultované s odborníkmi. Výsledkom „pilovania“ je aj aktuálny spôsob Ľubkovej výuky. Každá hodina má svoj systém. Na matematike Ľubko dostane na začiatku hodiny príklady, ktoré musí vypočítať. Kým sa jeho spolužiaci striedajú pred tabuľou, Ľubko ráta. „Keď budeš hotový, prihlás sa. Ale veď ty už vieš,“ povie učiteľ. Mimochodom, práve matematiku má Ľubko najradšej, rovnako ako jej učiteľa, Antona Procházku.

„Baví ho aj geografia či biológia, jednoducho všetko, čo je uchopiteľné,“ približuje Petra. Ľubko píše aj písomky, no sú upravené na jeho úroveň porozumenia. Zjednodušene povedané – otázky aj odpovede si musí vopred „natrénovať“.
Keď Ľubko dokončí zadanú úlohu, môže si vybrať odmenu. Petra má pripravený zoznam, je tam knižka, cukrík, nálepky… no najradšej má – ako každé dieťa – iPod. Hrať sa s ním môže tri minúty. Tak je to stanovené, pevné pravidlá sú nevyhnutné, poskytujú istotu. Keď vyrieši príklady, Ľubko sa ukryje za paravan, nasadí si slúchadlá, aby nikoho nerušil, nastaví presýpacie hodiny a „ajpoduje“.

Asistent nad zlato

Do základných škôl zriaďovaných Starým Mestom v súčasnosti chodí takmer štyristo detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, z toho deväť je zdravotne znevýhodnených. S ich vzdelávaním pomáha tridsaťjeden asistentov. Na staromestskom oddelení školstva vedia, že je to málo a robia všetko pre to, aby sa situácia zlepšila. Konať však môžu len do rozsahu svojich kompetencií. Ťah je na ministerstve školstva.

„Integrovaných žiakov má každá škola. Na Dubovej máme päťdesiat takýchto detí,“ približuje riaditeľka ZŠ Dubová Eva Dubeňová. S ich spolužiakmi situáciu preberajú. Vysvetlia im, prečo s nimi niektoré veci riešia inak, objasnia vzdelávací proces. „Deti nerady vidia, keď sa robia rozdiely, no ak im to správne vysvetlíte, pochopia to. Učíme tak deti tolerancii,“ hovorí.

Eva Dubeňová priznáva, že nájsť dobrého asistenta, a to najmä k deťom s poruchami autistického spektra, nie je ľahké. Aj pri Ľubkovi skúšali aj iných, no nefungovalo to. Jeho mama ako asistentka nastúpila na konci prvej triedy. Odvtedy sa neustále vzdeláva. Na školeniach, kurzoch, ale aj priamo v procese výuky. „Keď som v triede, dáva mi to možnosť sledovať, ako môj syn vníma jednotlivé situácie, ale zároveň aj to, ako ich vnímajú jeho spolužiaci. A učím sa, ako ho na podobné situácie pripraviť. A vlastne aj ľudí okolo neho,“ približuje Petra.

Živý proces

Inklúzia je dobrá, ale veľmi citlivá vec. Vie to aj Petra Hnátová Gúčiková. Ľubka chcela integrovať, no rozhodujúce bolo pre ňu stanovisko odborníkov. Chcela si byť istá, že to jej syn zvládne. Svoje rozhodnutie neoľutovala. „Som presvedčená, že keď sme Ľubka od počiatku zasadili do tohto bežného prostredia, má oveľa väčšiu šancu do budúcna, že obstojí v bežnej spoločnosti. A na druhej strane, jeho spolužiaci dokážu vnímať odlišnosť a budú s ňou vedieť pracovať,“ objasňuje Petra benefity inklúzie.

Úprimne priznáva, že nie všetko išlo tak, ako si predstavovala, „no to je prirodzené. Práve to nás posúva dopredu, núti nás to hľadať riešenie, ktoré je vhodné pre všetky strany,“ hovorí. „Myslím si, že očakávať stopercentnú pripravenosť na všetkých stranách, či je to škola, rodič alebo dieťa, sa nedá. Vždy tam niečo vyvstane a musíte to riešiť. Ideál neexistuje, musíte ho stále hľadať,“ hovorí Petra a dodáva: „Opäť musím zdôrazniť, že je to vďaka pani riaditeľke, učiteľom, vďaka ich vnímavosti, otvorenosti, pomoci. Je to živý proces, stále kreujeme, nedá sa predvídať, čo sa bude diať, učíme sa všetci každý deň.“

Spolužiaci

Petra Hnátová vie, že inklúzia je o hľadaní riešení, o spolupráci, o kompromisoch. „Nemôžete si len povedať – mám nárok na integráciu, škola, poradňa vyriešte to. To nejde. Je to zázračný trojuholník – učiteľ – rodič – žiak – a ten musí fungovať,“ hovorí.

Základnú školu na Dubovej pre syna vybrala preto, lebo je to podľa nej dobrá a otvorená škola. Ľubkovi spolužiaci sú dôkazom, že inklúzia splnila to, čo je jej cieľom – rešpektovať odlišnosť. Chápu, že Ľubko je v niečom iný a celkom prirodzene sa snažia, aby sa cítili dobre. Majú úplne jasno v tom, prečo je dobré, že s nimi chodí do triedy. „Je mu tu lepšie, ako v tej špeciálnej škole. Zhovárame sa s ním, pomáhame mu. Máme ho radi. Tam by bol iba s rovnakými deťmi a to by ho asi nikam neposunulo,“ hovoria deti unisono. „Zmenil sa od prvej triedy. Už s nami viac komunikuje, má s nami viac aktivít,“ hodnotia deti. „Už je s nami väčší kamarát. Napríklad so mnou je kamarát, lebo som ho naučil hádzať papierové lietadlo,“ predbiehajú sa.

„Deti úplne presne pomenovali, prečo sme tam,“ teší sa Petra. „Doma nenasimulujete ten ruch, vzťahy – a tie znevýhodnené deti to niekde čaká,“ hovorí.

Kde si predstavuje Ľubka v budúcnosti, zatiaľ presne nevie, ale veľmi intenzívne sa tým zaoberá. „Uvedomujem si, že je to otázka, ktorú treba riešiť teraz. Čo viem, je, že jeho vzdelávanie by malo smerovať k tomu, čo má rád,“ uzatvára.

(maca)

Hodina matematiky s Antonom Procházkom. FOTO SN - Barbora Jančárová
Hodina matematiky s Antonom Procházkom. FOTO SN – Barbora Jančárová
Petra Hnátová Gúčiková a Anton Procházka. FOTO SN - Barbora Jančárová
Petra Hnátová Gúčiková a Anton Procházka. FOTO SN – Barbora Jančárová
Spolužiaci rešpektujú odlišnosť. FOTO SN - Barbora Jančárová
Spolužiaci rešpektujú odlišnosť. FOTO SN – Barbora Jančárová
Vyfarbovanie levov je Ľubkova veľká vášeň. FOTO SN - Barbora Jančárová
Vyfarbovanie levov je Ľubkova veľká vášeň. FOTO SN – Barbora Jančárová