Mali byť zničené, no prežili aj tých, čo ich likvidáciu prikázali. Na ortodoxnom cintoríne odkryli vyše štyristo náhrobkov.
Na ortodoxnom cintoríne v Bratislave odkryli vyše 400 náhrobných kameňov s nevyčísliteľnou historickou hodnotou. Osemdesiat rokov odpočívali ukryté pod nánosom zeminy a hnijúceho lístia pri obvodovom múre, ktorý oddeľuje ortodoxný židovský cintorín s katolíckym, Mikulášskym. Stovky náhrobkov sem v rokoch 1942 až 1944 navláčili v rámci nútených prác židovskí mladíci zo starého cintorína, ktorý bol asanovaný kvôli vybudovaniu električkového tunela pod hradným bralom. Na pôvodnom mieste – dnes ho poznáme ako pamätník Chatama Sofera – ostala dvadsiatka hrobov.
„Podľa dokumentov, ktoré sa našli v našom archíve, mali preniesť dokonca až 1500 náhrobkov, no zrejme počítali aj fragmenty, takže ich bolo menej,“ upresnil predseda židovskej náboženskej obce Tomáš Stern. „Pochádzajú prevažne z 18. až prvej tretiny 19. storočia, no našli sme aj jeden kameň, ktorý je možno z roku 1680. Musíme to však ešte verifikovať,“ prezradil Stern.
O náhrobkoch sa dozvedel ešte ako chlapec, keď v 90. rokoch 20. storočia dokumentoval židovské pamiatky. „Povedal mi o nich vtedy muž, ktorý sa priamo podieľal na prenášaní náhrobkov. Ukázal mi toto miesto a povedal: Však pozri sa, tu sú, len ich treba vyhrabať!“ spomínal Stern. „Videli sme ich tam vtedy dvadsať-tridsať, vôbec nám nenapadlo, že ich tu mohlo byť minimálne desaťkrát toľko!“
Medzi nálezmi sú náhrobky popredných patricijských rodín, ktoré sú priamymi predkami nemeckého básnika Heinricha Heineho či revolucionára Karla Marxa. Jeden z náhrobkov z roku 1724 patrí Simonovi Wolfovi Oppenheimer, vnukovi Samuela Oppenheimera, ktorý bol diplomatom a hlavným finančníkom na dvore Habsburgovcov v období vrcholiaceho konfliktu s Osmanskou ríšou.
Smutným, ale vzácnym je podľa Sterna nájdenie dvojnáhrobku detí rabína Benjamína Wolf Pollaka z roku 1719, jedného zo zakladateľov ješivy.
Stern verí, že sa podarí odhaliť aj ďalšie vzácne náhrobné kamene. „Stále veríme, že možno budú medzi nimi aj niektoré, ktoré pochádzajú zo 17. storočia, teda z obdobia, keď bol staronový cintorín založený. Zatiaľ najstarší náhrobný kameň, ktorý sa nám podarilo nájsť, pochádza z roku 1700,“ poznamenal Stern.
Časť náhrobkov, ktoré nedokážu pre poškodenie určiť, chce Stern „vrátiť“ k pozostatkom, ktoré boli pri rušení cintorína uložené do spoločnej jamy v spodnej časti pohrebiska. Prvoradým cieľom je všetky náhrobné kamene pasportizovať a digitalizovať. Následne ich chcú zakonzervovať a zachovať pre budúce generácie. Niektoré by mali byť umiestnené v areáli pamätníka Chatama Sofera.